Klop, klop

...len zvuk jej krokov mi ostal pre dnešné dni. Stál som na chodbe a jediné na čo som sa zmohol bol pohľad na ňu a jej kabát, ktorý podnietený jesenným vetrom zvádzal s ním tichý boj. Stál som a v návale uvolnenia som pocítil prázdnotu. Len zvuk jej krokov ostal mi pre dnešné dni. Jela bola krásna žena. Vždy mi čímsi pripomínala Malenu z talianského klubového filmu. Jej dlhe čierne zvlnené vlasy, modré oči a najnovší parfém od Caroliny Herrery nútili nejedného okoloidúceho nielen k pohľadu ale i uštipačným poznámkam. Zima si utierala za dverami nohy na rohožke. Sedel som na okne a sledoval krásu posledných slnečných dní. Moj úlet z reality prerušilo zvonenie telefónu,ktoré som už od obeda očakával. Kylie Minoque v polyfonnom prevedení hneď prezradila, že volá Jela. Bola to jej obľúbená speváčka. Na oslave narodenín mojej sestry Katy, v jednom pražskom klube, pri pesničke Slow to rozbalila, že aj Sharon Stone by sa mala čo priučit. “Ahoj...” ozval som sa v telefóne. “Ahoj, aký si mal deň?” Otázka bola čisto formálna a tak mi nedala ani priestor na odpoveď. “Chcela by som sa ísť niekde najesť...pojdeš so mnou?” “V pohode, tiež som na obed nič nejedol. Pizzeria na Anglickej?” “Ok, za pol hodinu...Pa” Moje “ahoj” sa zmiešalo s monotónnym pípaním telefónu. Za chvíľu, s predstihom desiatich minut, som sedel na terase a študoval jedálny lístok. / bude pokračovanie/