Sobotné popoludnie

...nedeľné dopoludnie. Bolo jedno z tých slnečných sobotných popoludní, kedy človek nemá chuť vysedávať doma sám. A tak som obvolal pár známych a zišli sme sa v pizzerii. Prišiel som skôr, a tak som si dal dvojku červeného. Keď dorazili ostatní, čašník priniesol nápojový a jedálny lístok. Okrem iného sme si aj na jeho odporúčanie objednali drink, ku ktorému dostaneme darček - dáždnik. To bol asi aj dôvod, prečo som do toho išiel a porušil už neraz opakované heslo: "NEMIEŠAŤ!". Popoludnie sa schylovalo k večeru. Drinky boli dopité, ale stále sme nedostali naše "dárečky". Ani neviem, čo to Bena napadlo, ale išiel sa sťažovať k baru. Neúspešne. Vraj, už im došli darčeky. A to ma nejak nahnevalo. Sám som sa divil prečo. Išiel som za čašníkom a spustil som na neho, bez toho, aby som mu dal priestor na obhajobu. Odmotal si zásteru a išiel do zadu. Asi to bola posledná kvapka jeho čašníckej kariery. Aspoň v tej pizzerii. Prišlo mi ho nejak ľúto. Išiel som tiež dozadu a našiel som ho na chodbe, pri presklenej stene. Plakal. To umocnilo moju ľútosť a pochopil som, že je za tým niečo viac, než nejaký trápny konflikt o reklamné dáždniky. Ospravedlnil som sa mu a začal pátrať po príčine jeho smútku. Ale on len plakal a do dlani schovával svoju tvár. Priateľsky som ho objal. Jeho plač utichol a ucítl som, ako sa ku mne čím ďalej viac tlačí. Mierne som sa odsunul a naše pohľady sa stretli. Po pohľadoch sa stretli naše pery. Odtiahol som sa s ospravedlnením, že niekoho mám. Zrazu z čašníka a nahnevaného hosťa boli dvaja ľudia, ktorý odhodili masky a boli sami sebou. Odprevadil som ho domov. Bola už tma. Cestou sme sa rozprávali a ja som pochopil klišé z romantických filmov: "Mal pocit, že sa poznajú celú večnosť". Keď som sa vracial domov, prekvapivo bolo opäť svetlo. Prechádzal som okolo veľkej betónovej nádrže, kde pri malom dome bungalového typu s plochou strechou, pri hlasitej hudbe tancovali ľudia. Nič by na tom nebolo tak zvláštne, keby nemali na sebe kožuchy. Tráva bola zelená a ja som bol šťastný. Vykročil som domov v ústrety mojej láske... /pozn. tento sen sa mi sníval cez velkonočný víkend. A to som bol triezvy, možno len trošku viac unavený.../