Nádoby spojité

...začínam vylievať dni prežité. Koľko času ostáva do chvíle, keď poviem "ĎAKUJEM" a za zatiahnutou oponou budem počuť burácajúci potlesk. Inštiktívne budem chcieť znova a znova vstúpiť na piedestal, aby som si ovácie vychutnal v plnej sile. Žiaľ, opona sa už neotvorí a ja odídem... bez možnosti akéhokolvek návratu. Už dlho som nepocítil lásku. Som ako prázdna plechovka od diétnej coly, ktorá už splnila svoju úlohu a čaká na nemilosrdny osud. Tak som sa cítil do včera... Deň prebehol podľa nepísaných regulí. Prekvapivé momentky sa nekonali. Až dokým slnko nerozlúčilo sa s horizontom... Večer trávil som pri brusnicovom džúse s becherovkou v obľúbenom podniku, na ktorý som v poslednej dobe nemal moc času. Nikdy som neveril na lásku na prvý pohľad. Na veci, ktoré som nikdy nevidel, nemal možnosť okúsiť dotykom... Všetko je to len momentálna sympatia a tolerancia dvoch bytostí. Včera večer som sympatizoval a toleroval. Nadchol som sa krásou, šarmom... flirtoval pohľadom... Snažil sa využiť všetkých dostupných prostriedkov na získanie cudzieho srdca. Snažil som sa ... do chvíle kým neprišiel on - polovička mojej vysnívanej "polovičky". Dnes budem blúdiť mestom sám ... som prázdna plechovka od dietnej coly...